Čo je skleníkový efekt?

Stránka - 5. septembra, 2011
Vďaka skleníkovému efektu sa v atmosfére zachytáva časť slnečnej energie, čo má za následok otepľovanie Zeme. Nebyť tohto efektu, teplota na Zemi by bola oveľa nižšia.

Väčšina klimatológov zastáva názor, že nárast množstva skleníkových plynov, ku ktorému došlo v dôsledku činnosti človeka, umelo zvyšuje skleníkový efekt, čo vedie k zvyšovaniu celkovej teploty a narúšaniu klimatickej stability. K skleníkovým plynom, ktorý má momentálne najväčší účinok na klímu, patrí oxid uhličitý. Uvoľňuje sa pri spaľovaní fosílnych palív a jeho množstvo narastá i vďaka masívnemu odlesňovaniu. (link na stranku lesy, hrozby) Ďalším výrazným skleníkovým plynom je metán. Uvoľňuje sa z ryžových polí, podpovrchových skládok, vzniká pri živočíšnej výrobe a v priemysle.

Do roku 1750 bol cyklus záchytu a emisie CO2 v rovnováhe, najmä kvôli stabilnému rozsahu biosféry, ukladaniu asi 0,4 miliardy ton uhlíka ročne do fosílii a dopĺňaniu tohto množstva z podzemných zásobníkov najmä sopečnou aktivitou. Z týchto dôvodov sa v atmosfére udržiavala pomerne rovnaká koncentrácia CO2 - okolo 280 ppm (parts-per-million, t.j. 280 častíc CO2 z milióna v určitom obsahu vzduchu, cca 1 m3). Tento režim pretrvával asi posledných 10 tisíc rokov.

Od priemyselnej revolúcie emituje ľudstvo do atmosféry fosílny uhlík - uhlík, ktorý síce v atmosfére bol ale biosféra ho postupne počas viac ako 200 miliónov rokov z atmosféry zachytila, premenila na biomasu a po malých množstvách každoročne ukladala do fosílií. Z tohto ukladania uhlíka máme dnes uhlie, ropu a zemný plyn. Do atmosféry sme pomerne rýchlym tempom vrátili fosílny uhlík z podzemných rezervoárov, hlavne CO2 a CH4.

V súčasnosti pridávame do atmosféry takmer 10 miliárd ton uhlíka ročne. Biosféra nie je schopná takéto množstvo vrátiť naspäť do podzemných rezervoárov ako fosílie. Ani svetový oceán nedokáže toto množstvo uhlíka odčerpať, z dôvodu obmedzení fyzikálnych a chemických procesov. To je hlavná príčina, že koncentrácia CO2, ale aj CH4 rastie v atmosfére v podstate paralelne s objemom spotreby fosílneho uhlíka rôznymi inými ľudskými aktivitami. Priemerné zotrvanie CO2 v atmosfére je pritom až okolo 120 rokov – doba, za ktorú sa atmosférický uhlík definitívne uloží do fosílií prostredníctvom biosféry.

Kategórie